Vplyv pH vody na organizmus - živá a mŕtva voda

Živá a mŕtva voda

Živá a mŕtva voda je známa už tisícročia. Používali ju už starí Sumeri, bola tiež známa v Tibete, kde je úspešne používaná dodnes. Najvýznamnejšie výskumy v poslednom období zaznamenali ruskí vedci, ktorí potvrdili pozitívne účinky živej a mŕtvej vody na mnohé ochorenia.

Živú a mŕtvu vodu môžeme tiež označiť ako vodu jin a vodu jang. Získavajú sa elektrolýzou kvalitnej pitnej vody s použitím membrány na oddelenie. Obe sa líšia svojím pH a tiež obsahom aniónov a katiónov. Takto pripravenú vodu je možné ďalej uchovávať. Praktické je, že nepodlieha rozkladu a jej vlastnosti sa nemenia. Dôležitá je kvalita pitnej vody, vhodnosť zariadenia a správne stanovenie a vyhodnotenie pH. Pri celom výrobnom procese je dôležité zachovať mikrobiologickú nezávadnosť vody (rôzne mikroorganizmy v podobe baktérií a plesní).

• Mŕtva voda (pH 3) je kyslá a jej účinky sú dezinfekčné, protizápalové, antiedematózne a sedatívne (zmierňujú bolesť).
• Živá voda (pH 9) je zásaditá a jej využitie má pomerne širokú paletu. Využitie živej vody je vhodné aj pri optimalizácii pH niektorých telesných tekutín. Jej účinky sú hojivé, adstringentné (sťahujúce) a stimulatívne.

Úspešne sa používajú v liečiteľstve pri ochoreniach kĺbov, kožných ochoreniach, na znižovanie hladiny krvného cukru u diabetikov, na zvýšenie periférneho krvného tlaku, na zníženie hladiny kyseliny močovej v krvi pri dne, na zlepšenie funkcie pečene, pri dvanástnikových vredoch, pri chronických hnačkách, na zlepšenie stavu pri vysokom a nízkom krvnom tlaku, pri sennej nádche, atopickom ekzéme a astme.

Používanie elektrolyticky aktivovanej živej vody má blahodarný účinok na regeneráciu tkanív (napr. pri procese hojenia zlomenín, rán a vredov) a tiež celkovú regeneráciu organizmu. Živá a mŕtva voda pôsobí pri správnom užívaní aj na erytrocyty (červené krvinky) a leukocyty (biele krvinky).

Dnešné stravovacie návyky spôsobujú prekysľovanie vnútorného prostredia, ktoré vedú k narušeniu funkcií buniek a celého organizmu, k vzniku degeneratívnych ochorení a rýchlemu starnutiu.

Prekyslenie je často spôsobené značne nevhodnou a nezdravou stravou, ktorá obsahuje vysoké množstvo bielkovín, cukru, alkoholu, kávy, limonád, rôznych konzervantov a prídavných chemických látok. Na prekyslení organizmu sa významnou mierou podieľa tiež fajčenie, stres, nahromadená psychická záťaž, toxické látky v životnom prostredí a pod. Telo tak spomaľuje trávenie, mení teplotu, vyplavuje z kostí vápnik, či potláča  funkciu pankreasu, aby zachovalo zodpovedajúce zásoby alkalických látok a bolo schopné  vyrovnávať príval kyselín do organizmu.

Živá voda, ktorej charakter je zásaditý, pomáha neutralizovať zvýšenú kyslosť v organizme. Pri vnútornom použití pomáha neutralizovať kyslé prostredie. Vyššie pH v tele znižuje potrebu tuku a cholesterolu, ktorý slúži k ochrane organizmu pred škodlivými kyselinami. Alkalická živá voda má záporný náboj a pôsobí ako antioxidanty, ktoré znižujú poškodenie buniek a molekuly DNA spôsobené voľnými radikálmi.

Použitie "živej" a "mŕtvej" vody na liečebné účely,  nie je univerzálnym liekom na všetky choroby, ale môže nahradiť mnohé lieky. Najdôležitejšie je,  aby naše telo "fungovalo" v zásaditom prostredí. To sa dá dosiahnuť rozumným stravovaním a  pitím.  

Hovorí sa , že udržiavanie mierne zásaditého prostredia v ľudskom tele je ideálne pre zdravie . V prípade, že ľudské telo má tendenciu ku prekysleniu, dochádza k zmenám buniekv tele, oslabenie systémov, spomalenie metabolizmu. Zhoršuje sa vylučovanie a zvyšuje sa tlak na pečeň a obličky. To môže mať za následok vznik rôznych druhov chronických ochorení.

Prekyslenie organizmu má za následok rýchlelšie starnutie, únavu, stres, úzkosť, nespavosť a iné. Alkalické prostredie naopak zrýchľujú metabolizmus a uľahčujú vylučovanie odpadových škodlivých látok z tela čo zapríčiňuje znižovanie záťaže a rýchlu regeneráciu orgánov.
 

Úroveň PH v organizme ovlyvňuje hlavne potrava. Potraviny môžu byť rozdelené na veľmi kyslé, kyslé, zásadité, vysoko zásadité a neutrálne. Väčšina obľúbených jedál je kyslej povahy .

Rozdelenie potravín podľa vplyvu na organizmus na kyslé a zásadité :
Kyslé potraviny:
- vaječný žĺtok, ryža, cukor, hovädzie mäso, bravčové mäso, kuracie mäso, pivo, alkohol, víno, ryby, cestoviny, chlieb, syry...
Zásadité potraviny:
- špenát, uhorky, huby, mrkva, cibuľa, kapusta, paradajky, zemiaky, morské riasy, mlieko, citrón...
 

Vyvážená strava sa za normálnych okolností skladá z:

- 3 dielov zásaditých

- 1 dielu kyslých potravín.

Koľkí z nás toto zloženie stravy dodržujú?